Alpy sú pre Slovákov čoraz atraktívnejšie. Možno aj vy premýšľate o ich návšteve, no neviete, kde začať. My sme si na úvod zvolili najbližšiu alpskú “dvojtisícovku” a stálo to za to.

Masív Schneeberg sa nachádza pri mestečku Puchberg am Schneeberg, asi 80 kilometrov od Viedne. Od slovenských hraníc trvá cesta len niečo cez hodinku. V najvyššom bode má nadmorskú výšku 2076 metrov a práve to z neho robí, pre Slovákov, jeden z najdostupnejších a najatraktívnejších kopcov.

Na vrchol vedie niekoľko ciest, rôznych obtiažností, od bežných turistických, až po mierne horolezecké. Najjednoduchšou je však zubačka Salamander, ktorá vás vyvezie z Puchbergu, až k hotelu Hochschneeberg, ktorý leží v nadmorskej výške 1795 metrov a k vrcholu to už nie je ďaleko.

Touto cestou sme sa však vybrať nechceli, pretože by sa nám zdalo, že podvádzame. Namiesto toho sme zvolili Oberer Herminensteig, čo je jedna z ťažších ciest. Kedže sme chceli prejsť celý masív a vidieť toho čo najviac, nechali sme auto na parkovisku, pri miestnom lyžiarskom vleku. Cesta, ktorou sme sa mali vrátiť, viedla priamo sem.

Kamenné more Zdroj: B.J.R. Video

Kamenné more Zdroj: B.J.R. Video

Iné to však bolo so spomínanou výstupovou cestou. Aby sme sa dostali k jej začiatku, museli sme prejsť pár kilometrov pod kopcom. Chodník, ktorý nás viedol, bol však nesmierne zábavný. Prekonával kamenné moria a otvárali sa nám výhľady na nádherné skalné steny. V jednom mieste míňal horskú studničku, v ktorej bola naozaj osviežujúca voda.

Po pár kilometroch sme sa dostali ku kamennej suti, ktorá vytvárala akúsi pomyselnú rieku z vrcholu až do údolia. Vedie ňou zaujímavá cesta Schneidergraben. Cez zimu ju využívajú napríklad skialpinisti a v lete aj takí blázni, ktorí pokojne z vrchu utekajú až dole, ako napríklad blázon, na videu nižšie.

My sme na nej stretli troch postarších pánov, ktorí práve zostupovali dole. Keď prišlo na tému, kam ideme, popísali sme im našu naplánovanú trasu. Pozreli sa na seba a zasmiali sa. Že určite potrebujeme dobrú kondičku, aby sme to celé dali. Tá cesta, ktorú sme hľadali, mala začať o kúsok ďalej. Po chvíli sme už prišli k rázcestiu, kde Oberer Herminensteig oficiálne začal.

Naozaj strmé

Najskôr sa cesta strmo dvíhala cez malé stromy, neskôr prešla do kosodreviny a skál. Strmé stúpanie sa celý čas nezmenilo, len pribudla kamenná suť, ktorá výstup sťažovala. Do toho nám do tváre stále svietilo slnko a na skalách nebol ani kúsok tieňa.

Celá námaha ale stála za to. Po ceste sa otvárali úžasné výhľady ako na Schneeberg, tak aj na celé okolie. Cesta sa postupne menila zo strmej na ešte viac strmú. Na niektorých miestach to bez rúk proste nešlo. V jednom úseku sa išlo dokonca len krok od priepasti.

Náročný chodník Zdroj: B.J.R. Video

Náročný chodník Zdroj: B.J.R. Video

Najatraktívnejší bol úsek skoro na konci, kde boli vedľa seba dve skalné veže, a jediný spôsob, ako sa dostať na druhú stranu, bol vyliezť asi do dvojmetrovej výšky, medzi ne a rukami nohami sa posúvať vpred. Po ňom už nás cesta doviedla k spomínanému hotelu Hochschneeberg.

Z parkoviska sme vyrazili okolo ôsmej ráno a k hotelu sme prišli približne o pol jednej poobede. Doteraz sme veľa ľudí nestretli, no tu sa všetko zmenilo. Všade boli davy ľudí, ktorí sa sem vyviezli zubačkou. Pripadali sme si ako v lunaparku. Mali sme celkom šťastie, že sme aj našli prázdny stôl. Veľkým prekvapením bola česko-slovenská obsluha a aj dobre vychladené české pivo v rakúskych Alpách.

Až na vrchol 

Po príjemnom občerstvení sme pokračovali ďalej na vrchol. Viedla nás nenáročná široká cesta, ktorá sa až pred koncom začala znova zdvíhať. Na vrchole stojí nejaká budova, možno meteorologická stanica, ktorá dosť kazí inak krásny výhľad, a “príjemných” 35 stupňov na neustálom slnku tomu tiež veľmi nepomohlo. Príliš sme sa tu nezdržovali a radšej pokračovali k ďalšej chate.

Fischerhütte sa nachádza v nadmorskej výške 2049 metrov a kúsok nad ňou je úžasný výhľad na údolie a skaly, okolo ktorých sme ráno išli. Neostávalo nám do zotmenia už veľa času, tak sme sa chceli poponáhľať na parkovisko.

Na rázcestí pri chate nás však opäť zradilo rakúske značenie, ako sa nám stalo už minule na Hochlantsch, tak sme sa namiesto zamýšľanej cesty Fadensteig, ktorá by nás zaviedla k parkovisku, vybrali po ceste Schauerstein. Tá však išla úplne opačným smerom. Museli sme tak znovu obchádzať Schneeberg, tento raz z opačnej strany.

Fischerhütte Zdroj: B.J.R. Video

Fischerhütte Zdroj: B.J.R. Video

Síce sme si predĺžili túru o pár kilometrov a prišli k autu už za tmy, ale aj tak to stálo za to. Prechádzali sme cez les, ktorý vyzeral ako z rozprávky, videli sme ďalšie majestátne skalné steny a hlavne aj Schneeberg z odvrátenej strany.

Na náš výlet sme zvolili najťažšiu možnú cestu, ale rozhodne sa to oplatilo. Na Schneeberg sa určite v budúcnosti vrátime, aby sme vyskúšali aj iné varianty chodníkov. Len tých oficiálnych sem vedie jedenásť.

Galéria:

 

Snímky: BJR Video

Facebook
Twitter
Google+0
Linkedin0
E-Mail
Peter Mader
Moja Funpage

Peter Mader

Peter sa veľmi rád venuje turistike, fotografovaniu a tvorbe videí.Je filmový a seriálový nadšenec. Jeho záľubou je tiež produkovanie vlastnej hudby. Na portál SMEAKTUAL.sk prispieva fotodokumentáciou svojich výletov či zaujímavosťami zo sveta kinematografie.
Peter Mader
Moja Funpage
Staršie príspevky:
http://www.smeaktual.sk/zabudnite-na-opicu-po-prehyrenej-noci-vedci-nasli-liek/
Pripravte si ovocný koláč len za desať minút

  Upečte si aj vy lahodný ovocný koláčik, plný vitamínov. Príprava vám zaberie len desať minúť! Čo potrebujeme: - 1 prášok do...

Zavrieť