Jeden z najkrajších slovenských vrchov, Veľký Rozsutec, je v lete jednou z najvyhľadávanejších turistických destinácií. My sme sa ho rozhodli navštíviť v neskorú jeseň, v čase, keď už je na vrcholoch sneh a na nížinách vládnu inverzie.

Bolo sedem hodín ráno, keď sme odparkovali auto na parkovisku v Štefanovej. Aj keď sa už malo rozodnievať, kvôli zamračenej oblohe to vyzeralo na hlbokú noc. Zbalili sme si veci a vyrazili na cestu. Hneď pri parkovisku je rázcestie, ktoré nás nasmeruje tou správnou cestou. Chceli sme ísť na vrchol strmšou cestou, tak sme zvolili odbočku, po zelenej značke, na sedlo Medziholie (1 185 m n. m.).

Keď sme vyšli zo Štefanovej, začala cesta mierne stúpať. Bola rozvetvená do viacerých chodníkov a na každom z nich bolo veľa blata. S ďalšími výškovými metrami pribúdala námraza na stromoch a aj blato bolo miestami zmrznuté. Keď sme boli približne na úrovni mrakov, námraza zmizla a chodník bol zase zablatený.

Asi v poslednej tretine cesty sa nám, cez vyrezaný pás lesa, na chvíľu z mrakov ukázali najväčšie vrchy Malej Fatry, Stoh a Chleb. Od tohto miesta sa začal objavovať aj sneh a neskôr prešiel chodník na zľadovatelú vrstvu ušlapaného snehu. Hoci sa dosť šmýkal, dalo sa postupovať krajom chodníka aj bez nasadenia mačiek. Po chvíli opatrnej chôdze sme vyšli na otvorenú, zasneženú lúku, kde sme ho prvýkrát uvideli. Rozsutec v celej svojej kráse.

Z Medziholia Zdroj: B.J.R.Video

Z Medziholia Zdroj: B.J.R.Video

Jeho skalnaté steny so snehovou pokrývkou vyzerali vo vychádzajúcom slnku priam majestátne. V tejto výške bol nádherný slnečný deň. Cez lúku sme pokračovali cez riedky porast, až sme sa konečne dostali na Medziholie. Dali sme si prestávku a s úžasom sledovali výhľad na okolité vrcholy, ale aj nad Inverziou pokrytú dolinu nad Štefanovou.

Ako v rozprávke

Červená značka nás nasmerovala ku strmému stúpaniu na vrchol. Snehu začalo postupne pribúdať a svah sa začal postupne zdvíhať. Keď sme prišli nad hranicu stromov, oprel sa do nás silný vietor, ktorý striedavo fúkal aj nefúkal. Výhľady boli fascinujúce. Zo sedla medzi Fatranskými vrcholmi sa valili do doliny mraky, čo vyzeralo ako voda valiaca sa skalnou kaskádou.

Čím vyššie sme po strmom chodníku stúpali, tým viacej snehu pribúdalo. Bola na ňom vrstva ľadu. Keď sme kúsok odlomili a pustili dole, začal skackať po hrane bez to, aby sa rozbil, alebo aby narušil vrstvu na snehu. Značky na skalách boli omrznuté tak, že ani neboli vidieť. Chodník bol síce strmý, ale cesta bola natoľko vyšliapaná, že sa dala zvládnuť aj bez mačiek.

Z tejto strany je na pár miestach výstup zabezpečený rebríkmi a reťazami, ale pod snehom sa väčšina z toho stratila. Snehu pribúdalo, strmosť takisto, až sme nakoniec prišli k rázcestiu na vrchole. Na úplný vrchol to bolo len pár metrov, ale pre istotu sme si mačky už nasadili. Na tomto krátkom úseku je jedno miesto, kde treba vyliezť po zasneženej skale a zaistené je len jednou reťazou, ktorá sa dosť šmýka. Odtiaľ už len pár metrov a sme na vrchole.

Zamrznutý sneh pri vrchole Zdroj: B.J.R.Video

Zamrznutý sneh pri vrchole Zdroj: B.J.R.Video

Nádherné výhľady na všetky svetové strany. V diaľke vidno majestátne Tatry, ktoré akoby vyrastali z mora plného mrakov. Kde tu z neho vykukujú ďalšie “ostrovy” ako Choč, Babia hora a v diaľke vidieť aj Chopok a Ďumbier. Na druhej strane je úžasný výhľad na Malý Rozsutec. Celú Veľkú Fatru máme ako na dlani. Na to, aká je zima, je na vrchole dosť ľudí a ešte viac ich smeruje po chodníkoch hore.

Cestou necestou

Keď sme sa týchto úžasných výhľadov nabažili do sýtosti, vybrali sme sa na zostup. Pri rázcestí pod vrcholom však nastal malý problém. Smerom, ktorým ukazoval smerovník, boli dva vychodené chodníky. Pravý smeroval pod malú skalu a ľavý na ňu. Na skalách bola silná vrstva zamrznutého, naviateho snehu a ľadu, takže nebolo vidieť žiadne značenie. Logicky sme si preto povedali, že chceme isť dolu, tak sme zvolili ten pravý chodník, čo sa však po chvíli ukázalo ako chyba.

Prišli sme až na jeho koniec, kde to očividne väčšina ľudí otočila. Boli tam však stopy, ktoré pokračovali ďalej. Ako správni dobrodruhovia sme sa rozhodli, že budeme pokračovať aj my. Keď sa nám podarilo skalu obísť, uvideli sme v diaľke ľudí a chodník, na ktorý sme smerovali. Delil nás od nich zhuba 50 metrový úsek, naprieč strmým svahom. Sneh bol, našťastie, dosť tvrdý, len občas pod váhou povolil. Po chvíli brodenia sme vyšli na chodník a mohli pokračovať ďalej.

Cesta sa kľukatila po hrebeni až začala konečne klesať. Zamrznuté stromy a skaly vyzerali úžasne a miestami vytvárali naozaj rozprávkový vzhľad. Síce bol zostup po menej strmej ceste, ale mačky sa tu rozhodne nestratili. Neustály výhľad na Malý Rozsutec nám síce spríjemňoval cestu, no napriek tomu sa zdala byť nekonečná. Keď sme zostúpili medzi hustejšie stromy, otvárali sa výhľady na rôzne skaly.

Po dlhej, nekonečnej ceste sme prišli na sedlo Medzirozsutce. Náš prvý plán bol pokračovať na Malý Rozsutec, ale keď sme pozreli na hodiny a uvedomili si, aká dlhá cesta nás ešte čaká, rozhodli sme sa ho vynechať. Pokračovali sme smerom na Horné diery, cez ktoré sme aj zostúpili dole. Pôvodne to nebolo v pláne, ale o to krajší výlet sme nakoniec absolvovali.

Malý Rozsutec Zdroj: B.J.R.Video

Malý Rozsutec Zdroj: B.J.R.Video

Nádherné vodopády a tiesňavy boli v jesennom sychravom počasí úžasné. Všade prítomné mokré skaly a blato sťažovali cestu, ale o to zábavnejšia bola. Paradoxné však je, že na mape pri začiatku Horných dier sú uvedené ako jednosmerka len na výstup, ale keď sme začali na opačnej strane, nikto z nás si nevšimol žiadne upozornenie, že sa tadiaľ nemá ísť dole. Nie je to označené alebo nás príroda natoľko uchvátila, že sme si to nevšimli? Každopádne sme za celú cestu stretli jedného človeka, takže sme tam ani nikomu neprekážali.

Od dier to bol už len kúsok po žltej značke smerom na parkovisko, kde sme ráno začali. K autu sme prišli unavení, špinaví, ale hlavne spokojní s úspešným výletom, ktorý si radi zopakujeme.

Inverzia nad Malou Fatrou: 

 Galéria:

Snímky: B.J.R. Video

Facebook
Twitter
Google+0
Linkedin0
E-Mail
Peter Mader
Moja Funpage

Peter Mader

Peter sa veľmi rád venuje turistike, fotografovaniu a tvorbe videí.Je filmový a seriálový nadšenec. Jeho záľubou je tiež produkovanie vlastnej hudby. Na portál SMEAKTUAL.sk prispieva fotodokumentáciou svojich výletov či zaujímavosťami zo sveta kinematografie.
Peter Mader
Moja Funpage
Staršie príspevky:
X-Men-Apocalypse-Poster-No-Text
Blíži sa koniec sveta. X-Men: Apocalypse prichádza s prvým trailerom

  Pokračovanie úspešných titulov X-Men: First Class a X-Men: Days of Future Past na seba nenechalo dlho čakať. Profesor X...

Zavrieť