Aby sa človek stal horolezcom, vôbec nepotrebuje drahú výbavu za stovky eur. Zaistené cesty u našich rakúskych susedov ponúkajú naozaj nezabudnuteľný zážitok.

Via Ferrata je typ skalnej cesty, istenej zväčša oceľovým vodiacim lanom, o ktoré ste celú dobu, kvôli bezpečnosti, pripnutý. Bolo to už nejaký ten piatok, čo sa nám v hlave zrodila myšlienka podobnú trasu vyskúšať, najskôr sme ale premýšľali nad Slovenskom.

Po menšom pátraní sme zistili, že na Slovensku je, bohužiaľ, len jedna moderná zaistená cesta, a to na Martinské hole. Po zvážený vzdialenosti a výberu sme sa rozhodli radšej pre Alpy. Vytipovali sme si Ferratu Franz Scheikl, ktorá vedie na skalný masív Hochlantsch (1720 m.n.m.) a je vzdialená len 200 kilometrov od Bratislavy.

Alpy sú ferratami doslova posiate a určite sa ich nájde veľa aj v menšej vzdialenosti. Nás však práve táto cesta zaujala prostredím, dĺžkou a hlavne obtiažnosťou. Je na nej maximálna obtiažnosť C, čo je taký zlatý stred medzi nudou a extrémom. Jej dĺžka je cez dva kilometre a lezením prekonáva 316 výškových metrov. Celá trasa od parkoviska na Hochlantsch má stúpanie 720 metrov.

Ráno o pol šiestej sadáme do áut a krátko po ôsmej už parkujeme na vyhradenom parkovisku nad obcou St. Jacob pri Mixnitzi. Už tu je jasné, že na kopci nebudeme sami. Parkovisko je plné áut a veľa ľudí chystá svoju výstroj.

My sme si ferratový set požičali na Slovensku za 20 euro na celý víkend. To sa nám zdalo rozumnejšie, ako kupovať vlastný, keďže nikto z nás na podobnom výstupe ešte nebol a panovali obavy, či to vôbec všetci zvládneme.

15

Neoznačená cesta

Zbalili sme sa, zamkli autá a po označenom chodníku sme sa vybrali smerom k skalnému masívu. Po chvíli sme prišli na križovatku, kde nás nenápadná tabuľa nasmerovala k ferrate. Začalo strmé stúpanie po neoznačených cestách pod skalnou stenou. Chodník križovalo viacero iných ciest a nič nebolo označené, tak sme sa chceli pozrieť do mapy či ideme správne.
V tej natešenosti, že sme konečne pod skalou, sme ju, bohužiaľ, zabudli v aute. Neostávalo nič iné, ako ísť na slepo, no všimli sme si na zemi pred každým správnym chodníkom malú kamennú vežičku, ktorá nás spoľahlivo nasmerovala až na začiatok ferraty.

Než sme sa všetci trinásti náležite ustrojili, stihlo nás predbehnúť pár menších skupiniek. Výstup začínal mierne strmou malou skalou, čo naše pochybnosti upokojilo, ale nie na dlho. Hneď po nej nasledovala kolmá stena, zaistená kramľami a zároveň to bolo miesto, ktoré by malo odradiť začiatočníkov.

11

Výstup

Po chvíli váhania sme sa všetci rozhodli, že to dáme a začalo to pravé stúpanie. Na vrchu tejto steny každý nabral potrebnú istotu a naše ďalšie stúpanie bolo bez problémov. Istené úseky striedali rôzne plošiny, kde sme si mohli užívať výhľad. Stromy sa čoraz viac strácali a nahrádzala ich kosodrevina.

Asi v strede stúpania sme prišli na plošinu, odkiaľ sme začali po normálnom chodníku opäť klesať. Neskôr pribudli aj laná, po ktorých sme pomaly zišli ešte nižšie. Tie nás doviedli na začiatok žľabu medzi dvomi skalnými bralami, kde cesta pokračovala znovu nahor.

Bol to začiatok najnáročnejšieho úseku, ale zároveň bolo dosť času oddychovať, pretože sme si pripadali ako v dopravnej zápche. Extrémne slnečné počasie nalákalo na skaly zástupy ľudí. Aspoň že sme väčšinu cesty boli pred slnkom schovaní za kopcom.

Pri výstupe pokračujeme opatrne a snažíme sa udržovať bezpečné rozostupy, čo celú cestu dosť spomaľuje. Na skalách neďaleko sú k videniu aj kamzíky, pre ktoré musí byť skalný masív úplným rajom. Dopočuli sme sa, že sú na turistov zvyknuté a vôbec neutekajú, keď sa niekto priblíži.

Po pár zaujímavých úsekoch sme prišli k záverečnej chuťovke. Cesta pokračuje po úzkom strmom hrebeni a z dola vyzerá naozaj hrozivo. Dvaja z nás sa rozhodnú hrebeň obísť po ľahšej ceste, ktorá vedie spodnou stranou. Ostatní sa nebojácne púšťajú do lezenia. Ten pocit, keď stojíte na skale medzi dvomi priepasťami, je neopísateľný.

4

Na vrchole

Po zdolaní hrebeňa už ferrata končila. Na vrchu sme porobili pár povinných fotiek a počkali na zvyšok tímu. Keď sme boli všetci, zložili sme výstroj a pokračovali na vrchol Hochlantsch, čo bolo stúpanie asi na 20 minút. Na vrchole stojí veľký kríž a je z neho úžasný 360 stupňový výhľad.

Aj keď sme boli v Rakúsku, na vrchole sme stretli viac Slovákov a Čechov, ako domácich. Aj po ceste nadol sa nás veľa zmorených krajanov pýtalo, ako ďaleko je to ešte k vrcholu. Naša odpoveď nikoho nepotešila.

Asi kilometer pod vrcholom sme prišli k horskej chate, ktorá stojí na samom kraji skalnej steny. Bolo tu naozaj plno a chutné jedlá rozvoniavali na ďaleko. Dali sme si nejaké občerstvenie, pokochali sa výhľadom a pokračovali v ceste k autu.

1

Stratení

Či už kvôli nerozvážnosti, zabudnutej mape v aute, zlyhaniu techniky alebo úspornému rakúskemu značeniu sme sa vydali zlou cestou. Uvedomili sme si to dosť ďaleko a už sa nám nechcelo vracať naspäť do kopca, tak sme sa rozhodli použiť niektorú z neoznačených ciest a dúfať, že nás privedie správnym smerom. Bohužiaľ sa tak nestalo a priviedla nás akurát na kraj strmej skaly.

Bolo už dosť hodín, tak sme sa po krátkej porade rozhodli zísť do najbližšej dediny a vybaviť niekoho, kto by šoférov zaviezol pre autá. Cestou sme narazili na zaujímavé zákutia, aké by sme určite nevideli, keby nepoblúdime. Asi po hodine sme konečne prišli do obce Mautstatt.

V miestnom pohostinstve Gausthaus Barbara Gosch sme barmanke vysvetlili situáciu a poprosili ju, či by nám nevedela zohnať nejaký taxík z okolia. Bola veľmi ochotná a za necelých 5 minút už stálo vonku auto. Bol to pravdepodobne jej brat a bez problémov nás hodil na parkovisko s autami.
Bolo to “len” 11 kilometrov ďaleko.

Pokračovanie článku pod galériou

Galéria:

Pekne sme poďakovali a vyrazili pre zvyšok ľudí. Čo čert nechcel, stalo sa. Jedno z aút dostalo po ceste defekt. Odstavili sme ho pred pohostinstvom a snažili sa problém vyriešiť opravnou sadou, pri ktorej sme len preklínali výrobcov a spomínali na časy, keď nebol problém vytiahnuť rezervu a do desiatich minút vyraziť.

Nazvime to ďalšie zlyhanie techniky. Po zalepení kolesa nám ho pribalený kompresor nebol schopný dofúkať na požadovaný tlak a skoro zhorel. Tu zase zasiahla spomínaná barmanka a vybavila nám šikovného pána, ktorý nám koleso dofúkal veľkým kompresorom. Medzi tým sme jej aspoň spravili tržbu.

Prekvapení ochotou všetkých miestnych sme sa pekne poďakovali a unavení  vyrazili na dlhú cestu, osemdesiatkou po diaľnici. Aj napriek tomu sme sa v ten deň veľmi zabavili.

Ferrata nás jednoducho očarila a určite sa tejto zábave budeme venovať častejšie. Najbližšie je na pláne práve tá slovenská, na ktorú sme veľmi zvedaví.

Video z výstupu:

Snímky: Peter Mader / SmeAktual.sk

Facebook
Twitter
Google+0
Linkedin0
E-Mail
Peter Mader
Moja Funpage

Peter Mader

Peter sa veľmi rád venuje turistike, fotografovaniu a tvorbe videí.Je filmový a seriálový nadšenec. Jeho záľubou je tiež produkovanie vlastnej hudby. Na portál SMEAKTUAL.sk prispieva fotodokumentáciou svojich výletov či zaujímavosťami zo sveta kinematografie.
Peter Mader
Moja Funpage
Staršie príspevky:
Natočili živú verziu známej hry GTA. V zatiaľ najreálnejšom prevedení

  Takto prepracovanú verziu ste určite ešte nevideli. Tentokrát to vyzerá naozaj ako v hre. Video veľmi dobre kopíruje predlohu,...

Zavrieť